Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Námestie J. Herdu 577/2

917 01 Trnava

+421 33 5565 111

Sekretariát

ZÁKLADY PEDAGOGIKY

Učiteľ, vychovávateľ

Na osobnosť vychovávateľa i učiteľa sú kladené náročné osobnostné i kvalifikačné požiadavky. Vo všeobecnosti sa zdôrazňuje skutočnosť, že ide skôr o poslanie než o profesiu. Treba zdôrazniť, že proces, v ktorom sa rozvíja osobnosť vychovávateľa, respektíve učiteľa je dlhodobý a nezačína ani nekončí pregraduálnou prípravou na profesiu. Z osobnostných požiadaviek, ktoré Kasáčová (2004) označuje ako nadanie na povolanie, sa zdôrazňuje predovšetkým pozitívny vzťah k deťom a mládeži a celková osobnostná zrelosť. Z pozitívnych charakterových vlastností patria medzi najdôležitejšie spravodlivosť, mravnosť, čestnosť, zodpovednosť, dôslednosť, taktnosť apod. Pedagóg by sa mal vyznačovať vysokou úrovňou tvorivosti. Vzhľadom k tomu, že profesia vychovávateľa patrí do kategórie pomáhajúcich profesií je zrejmý i jej sociálny rozmer. Základnými predpokladmi rozvoja pozitívneho vzťahu k deťom je empatia, autenticita a kongruencia.

Základným činiteľom organizovaného výchovno-vzdelávacieho procesu je učiteľ. Učiteľ sa definuje ako profesionálne kvalifikovaný pedagogický pracovník, ktorý je zodpovedný za prípravu, riadenie, organizáciu a výsledky výchovno-vzdelávacieho procesu. Súčasné ponímanie učiteľa vychádza z rozšíreného profesionálneho modelu a zdôrazňuje jeho subjektívno-objektívnu rolu v interakcii so žiakmi a prostredím. Od učiteľa sa preto žiada spoluvytvárať výchovno-vzdelávacie prostredie, organizovať a koordinovať činnosť žiakov, monitorovať proces učenia. Význam sociálnych rolí učiteľa v interakcii  so žiakmi, tímom učiteľov a rodičmi preto stúpa (Průcha a kol., 2003).

Osobnosťou učiteľa sa zaoberá pedagogická disciplína pedeutológia, ktorá predstavuje teóriu učiteľskej profesie. V zahraničí sa označuje rôznou anglickou terminológiou ako napr. „teacher education“, teacher development“, „teacher research“ (Průcha, 2000).

Z hľadiska terminológie je dôležité ujasniť si rozdiely medzi označením subjektov výchovy a pojmami dotýkajúcimi sa učiteľskej profesie:

Edukátor (bližšie pozri kapitola 6) je najširší pojem, zahŕňa v sebe všetkých aktérov intencionálnej edukačnej činnosti (napr. učiteľ, vychovávateľ, pedagóg voľného času, animátor, lektor, mentor…).

Užšie označenie v slovenskej legislatíve je pedagogický zamestnanec, ktorým je fyzická osoba, ktorá vykonáva pedagogickú činnosť. Podľa § 12 zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch (Zákon č. 317/2009 Z. z.) sa pedagogickí zamestnanci členia na tieto kategórie:

  1. a)učiteľ,
  2. b)majster odbornej výchovy (vykonáva pedagogickú činnosť pri uskutočňovaní odborného výcviku a odbornej praxe v rámci školského vzdelávacieho programu, vedie odborný výcvik, odbornú prax alebo praktické cvičenie),
  3. c)vychovávateľ (vykonáva pedagogickú činnosť pri uskutočňovaní výchovného programu),
  4. d) korepetítor (podieľa sa na príprave umeleckého výkonu žiakov),
  5. e) školský tréner (zodpovedá za športovú prípravu žiakov),
  6. f) pedagogický asistent (podľa požiadaviek učiteľa, vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy sa podieľa na výchovno-vzdelávacom procese utváraním rovnosti príležitostí vo výchove a vzdelávaní, na prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér,
  7. g)zahraničný lektor (uplatňuje sa v oblasti jazykového vzdelávania pri výučbe cudzieho jazyka). Bližšie jednotlivé kategórie popisuje okrem zákona aj vyhláška MŠ SR č. 437/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé kategórie pedagogických a odborných zamestnancov.

Učiteľ vykonáva pedagogickú činnosť pri uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu alebo pri poskytovaní kontinuálneho vzdelávania. Kategória učiteľ sa podľa vzdelávacieho programu člení na podkategórie podľa vzdelávacích programov poskytujúcich stupne vzdelania alebo kontinuálne vzdelávanie takto:

  1. učiteľ pre predprimárne vzdelávanie (učiteľ materskej školy),
  2. učiteľ pre primárne vzdelávanie (učiteľ prvého stupňa základnej školy),
  3. učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie (učiteľ druhého stupňa základnej školy),
  4. učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, stredné odborné vzdelávanie, úplné stredné všeobecné vzdelávanie, úplné stredné odborné vzdelávanie a učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie (učiteľ strednej školy),
  5. učiteľ základnej umeleckej školy,
  6. učiteľ jazykovej školy,
  7. učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie (Zákon č. 317/2009 Z. z., 13).

Učiteľ je nielen dôležitým identifikačným vzorom pre žiakov, ale je aj sprostredkovateľom nových informácií a poznatkov, osobou, ktorá učí žiakov učiť sa a vedie ich k tomu, aby mali záujem si poznatky osvojiť. Preto by učiteľ mal disponovať primeranými teoretickými a odbornými poznatkami z viacerých oblastí: odborné vedomosti z predmetov, ktoré vyučuje, odborné vedomosti týkajúce sa vývinových charakteristík žiakov, poznatky a vedomosti týkajúce sa organizácie vyučovacej hodiny, poznatky z oblasti didaktiky, primerane rozvinuté jazykové a rečové schopnosti, poznatky z oblasti hodnotenia (Kariková, 2001, s. 61).

Predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti sú: kvalifikačné predpoklady, bezúhonnosť, zdravotná spôsobilosť a ovládanie štátneho jazyka. V rámci kvalifikačných požiadaviek musí mať učiteľ ukončené vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa a to buď učiteľského smeru alebo neučiteľské vzdelanie a doplnenú pedagogickú spôsobilosť (Zákon č. 317/2009 Z. z., Vyhláška č. 437/2009 Z. z.).

V pedagogickej a psychologickej literatúre sa najčastejšie popisujú tieto požiadavky na osobnosť učiteľa, vychovávateľa:

  • zodpovedajúce všeobecné a odborné vzdelanie,
  • náležité pedagogicko-psychologické vzdelanie,
  • kladné povahové, charakterové a mravné vlastnosti, kladný vzťah k ľuďom a deťom zvlášť,
  • niektorí autori pridávajú požiadavku výkonovej spôsobilosti, čo znamená, že učiteľ má byť odolný voči záťaži spojenej s pedagogickým povolaním.

K všeobecne potrebným vlastnostiam okrem uvedených patria na prvom mieste láska k deťom a k mládeži a láska k učiteľskému povolaniu, ďalej zmysel pre spravodlivosť a objektívnosť, empatia, pedagogický takt (schopnosť vychovávateľa správne reagovať vo vzťahu ku žiakom), pedagogický optimizmus (viera v schopnosti žiaka, orientácia na žiakove dobré stránky, tzv. pygmalionský efekt), pedagogický entuziazmus, zmysel pre humor a schopnosť mať autoritu u žiakov (Pokrivčáková, 2000).

Pri výkone pedagogickej činnosti je nevyhnutné, aby pedagogický zamestnanec efektívne spolupracoval s rodičmi žiakov, s ostatnými kategóriami pedagogických zamestnancov svojej školy alebo školského zariadenia a rovnako aj s ďalšími odbornými zamestnancami.  Kategórie odborných zamestnancov vymedzuje zákon č. 317/2009 Z. z. nasledovne: a) psychológ a školský psychológ, b) špeciálny pedagóg a terénny špeciálny pedagóg, c) kariérový poradca, d) logopéd a školský logopéd, e) liečebný pedagóg, f) sociálny pedagóg.